Úloha bielkovín
Proteíny sú spolu s tukmi a sacharidmi základné biochemické látky, z ktorých sa skladajú rastliny, živočíchy a samozrejme aj ľudia.
Bunku tvoria takmer z polovice suchej hmotnosti bielkoviny. Obaly z proteínov chránia konce chromozómov a tým aj našu genetickú informáciu. V prípade potreby telo môže z proteínov vytvárať vo veľmi krátkom čase miliardy rôznych typov imunitných buniek. Odborníkmi na výživu odporúčaný denný prísun bielkovín predstavuje asi 0,8 g na kg telesnej hmotnosti, to znamená asi 50 – 80 g. Niektoré skupiny obyvateľstva, ako deti a športovci, majú však oveľa vyššiu spotrebu. Život by sa vlastne dal chápať ako komplikovaný a prekrásny „tanec bielkovín“.
Proteíny pozostávajúce z asi dvadsiatich aminokyselín tvoria štrukturálnu „kostru“ tela. Zodpovedajú za stavbu bunkovej steny, väzivového tkaniva, svalov, enzýmov a rozličných membrán. Význam proteínov je zrejmejší, ak si uvedomíme, že enzýmy sa podieľajú na všetkých životných procesoch a že niektoré proteíny pracujú aj ako hormóny a regulátory metabolizmu. Bielkoviny sú súčasťou každej živej bunky a bez bielkovín by život bunky nebol vôbec mysliteľný. Význam optimálneho prívodu bielkovín v strave nemožno ani dostatočne doceniť. Ich najdôležitejšou funkciou je výstavba dôležitých komponentov, z ktorých sa skladajú protilátky, hormóny a enzýmy, obmena poškodených tkanív, vrátane krviniek, sprostredkovanie energie zo stravy, optimálne hospodárenie s minerálnymi látkami a zachovávanie acidobázickej rovnováhy. Enzýmy sú „kľúčom k dlhovekosti“, hovorí Dr. Mary Ruth Swope. Predovšetkým zelené listy Moringy sú svojím pozoruhodným obsahom bielkovín najlepším zdrojom bielkovín v celej prírode.